Pre slovenské autorky/ov

1. Akýkoľvek text, ktorý nie je román ani báseň, je poviedka

Táto povera je medzi začínajúcimi poviedkármi veľmi frekventovaná. Typ textu "išli, išli a došli" alebo "bojovali a bojovali", "takto som zomrel" prípadne "a teraz vám poviem čosi o sebe" však nie je poviedka. Poviedka má byť príbeh alebo má vzbudiť v čitateľovi pocit, že o nejaký príbeh ide. Poviedka má navodiť atmosféru, udržať čitateľa v napätí a prekvapiť ho pointou. Sú majstri, ktorí dokážu urobiť pútavú poviedku bez príbehu, ale takých je málo.

Riešenie:
Dôkladne si premyslieť celý príbeh. Vyškrtať z neho nefunkčné a nepotrebné veci, obohatiť ho o veci potrebné. Dej, správanie sa postáv a atmosféru smerovať k prekvapujúcemu, ale logickému záveru. Nepoužívať "autorské" riešenie (a zrazu sa z neba zniesol Batman a zachránil všetkých na palube Titanicu. ) S možnosťami riešenia sa má čitateľ stretávať v náznakoch, aby si sám mohol domýšľať, ako poviedka skončí, a potom byť príjemne prekvapený, keď príbeh dopadne celkom ináč, ale predsa logicky na základe predchádzajúceho deja.

Už prvá veta by mala čitateľa vtiahnuť do deja. Nie je zdravé začínať poviedku obšírnymi opismi ani vnútornými pochodmi autora.

Napríklad:

Stalo sa, že sa Róbert narodil mŕtvy.Takáto nehoda môže nadobro ukončiť osud človeka skôr, než sa vôbec začal, s Róbertom to ale napokon vypálilo celkom inak.

- takto začína poviedka Michala Spádu Pozostalí.

Alebo:

Erika O´Hara strnula uprostřed kroku. Uvědomila si, že na palouku je kromě ptáků, tří zajíců ve východním cípu a malého mývala na stromě za ní ještě něco většího.

- Miroslav Žamboch, Divoké zásnuby

Pokiaľ máme vybratý originálny motív (prípadne motív neoriginálny, ale plánujeme ho spracovať originálnym spôsobom), rozvrhneme si kompozíciu. Kompozícia môže byť chronologická, paralelná (viac línií - pre kratšiu poviedku nevhodná), retrospektívna, reťazová, prstencová a pod., pri písaní kratších textov s jedným hlavným motívom - ako je poviedka - sa však najčastejšie používa chronologická kompozícia.

Pri rozprávaní, čím poviedka väčšinou je, je dôležité vybrať si typ rozprávača. Najčastejšie sa používajú rozprávač autorský(božský = vševedúci - 3. osoba), personálny(3.osoba- z vonkajšieho aj vnútorného života, ostatné postavy s pohľadu tejto osoby- perfektný príklad je Harry Potter) a priamy(ich-forma). Treba zvážiť, ktorý rozprávač je pre text vhodnejší. V jednej poviedke je možné meniť rozprávačov, striedať uhly pohľadu, ale treba zvažovať triezvo, či množstvo uhlov pohľadu krátky text neroztriešti a neurobí ho nezrozumiteľným.

Poznámka: Ak hlavným hrdinom nie je nemŕtvy, príp. reštartovateľný, nepíšte o jeho smrti v prvej osobe (ich-forma, priamy rozprávač).

2. Keď píšem fantasy alebo sci-fi, môžem tam dať hocijaký nezmysel - aj tak je všetko iba fikcia

Aj sci-fi či fantasy príbeh má pôsobiť funkčne a logicky v prostredí, v ktorom sa odohráva. Dej, atmosféra, postavy majú byť prirodzené, dôveryhodné - SF alebo F (H) je príťažlivá iba vtedy, keď by sa príbeh za určitých okolností alebo v určitom svete mohol naozaj stať.

Riešenie:

Naštudovať si problematiku, ktorej sa venujete, prípadne písať iba o tom, čomu rozumiete. Napríklad pri písaní fantasy sa ťažko zaobídete bez určitých znalostí historických zbraní, šermu, anatómie, jazdectva, astronómie, pravidiel prvej pomoci a podobne. Znalosti v odbore výroby kvasených nápojov, mečov alebo konských postrojov sú vašou výhodou.

3. Keď je dobrý príbeh, na gramatike a štylistike nezáleží

Zlá gramatika a štylistika zhoršuje kvalitu textu a odvádza čitateľovu pozornosť neželateľným smerom.

Riešenie:

Ak vám gramatika nejde, požiadajte niekoho, kto sa v tom vyzná, aby vám poviedku opravil. Alebo si zoberte príručku pravopisu a nejakú učebnicu slovenského/českého jazyka pre 6. - 7. ročník základnej školy.

V skratke najčastejšie gramatické chyby:

a) Y/I

Algoritmus písania i/y v koreni DOMÁCICH slov:

1. Ak je predchádzajúca spoluhláska
- tvrdá => Y
- mäkká => I
- obojaká => podľa pravidiel slovenského pravopisu, postupujeme ku kroku 2.

2. Je slovo vo vybraných slovách?
- áno => Y
- nie => I

V spisovnej slovenčine je teda medzi 144 tvarmi vzorov podstatných mien iba 5, kde sa na konci píše ypsilon. Takže žiadni statoční rytiery. (Mimochodom, ani oheň horý. Horieť je sloveso a skloňovať ho podľa vzoru pekný nie je veľmi duchaplné, hoci množstvo autorov to tak robý :-). Rovnako často - bohužiaľ aj v mnohých oficiálnych vyhláseniach - nájdeme delikatesy typu žiadny statočný rytieri - pravdepodobne podľa nezlomnej logiky, že keď n je tvrdá spoluhláska, nasledujúce y jednoducho nemôže byť mäkké.

a) Algoritmus písania i/y na konci podstatných mien:

1. krok: ROD


a. mužský
b. ženský (iba v žena, Gsg, Asg, Npl)
c. stredný

2. krok:
a. mužský rod
i. životné
ii. neživotné
b. ženský

3. krok: vzor


a. ženský iba v žena, Gsg, Asg, Npl)
b. mužský iba v dub, Gpl, Apl

teda spolu 5 tvarov

b)Špeciálny problém sú čiarky. Čiarky v jednoduchej vete sú pre mnohých začínajúcich autorov v podstate intuitívnou záležitosťou, ktorú zvládajú na počudovanie takmer bez ťažkostí. Horšie je to v súvetiach. V zásade platí, že každé sloveso v činnom tvare znamená jednu samostatnú vetu, ktorú treba od inej oddeliť čiarkou. Pokiaľ sú v zlučovacom súvetí spojky a, ani, aj, alebo, či, ako, pred ne čiarku nepíšeme( prídeš či neprídeš?; zavolá alebo pošle list). Pred ostatné spojky áno. Pred tieto spojky sa čiarka píše iba v prípade, že je súvetie výrazne iné než zlučovacie. Zvlášť majú autori problémy so spojkou a. Pred a sa čiarka vždy píše v tomto - veľmi častom - prípade: Pred spojením spojky s ďalšími ( a preto, a teda, a tak, a rovnako, a keď.. .) Neplatí v spojení a potom.

Čiarka sa píše za vsunutou vedľajšou vetou aj vtedy, ak za touto vetou nasleduje spojka a, pripájajúca druhú hlavnú vetu alebo viacnásobný vetný člen.

Rozkázal, aby mu priviedli koňa, a vydal povel k útoku.

Písanie čiarok je celá veda, odporúčam Prehľad gramatiky a pravopisu slovenského jazyka. Didaktis Bratislava, 2000, ISBN 80-85456-64-8

c) Medzera sa dáva po každej bodke, čiarke, dvojbodke, výkričníku a otázniku. Pred týmito znamienkami sa medzera nedáva. Medzi slovami sa dáva iba jedna medzera.

Ak chceme, aby výpoveď (veta alebo slovo) zostala nedokončená (apoziopéza), používame tri bodky, nie päť, nie pomlčku ani celý vybodkovaný riadok.

d) Priama reč:

Umiestnenie úvodzoviek v priamej reči má svoje pevné pravidlá.
„Voniaš ako lesná čistina za letného rána,“ vydýchol. - je dobre.
„Voniaš ako lesná čistina za letného rána“, vydýchol. - je zle.

1.spôsob

UVÁDZACIA VETA NA ZAČIATKU

Uvádzacia veta sa končí dvojbodkou, priama reč sa začína veľkým písmenom.

Peter iba ticho poznamenal: ,,Takto som to nechcel urobiť."
Mama sa spýtala: ,,A kedy to už bude hotové?"
Hájnik sa zamračil: ,,Nech vás tu už nikdy nestretnem!"

2.spôsob

UVÁDZACIA VETA NA KONCI

Priama reč sa končí čiarkou, otáznikom alebo výkričníkom, uvádzacia veta sa začína malým písmenom.

,,Takto som to nechcel urobiť," ticho poznamenal Peter.
,,A kedy to už bude hotové?" chcela vedieť mama.
,,Nech vás tu už nikdy nevidím!" mračil sa hájnik.

3.spôsob

VLOŽENÁ UVÁDZACIA VETA

Uvádzacia veta sa začína malým písmenom, končí čiarkou, druhá časť priamej reči sa začína malým písmenom.

,,Takto som to nechcel urobiť," ticho poznamenal Peter, ,,nebudeme pokračovať."
,,Veľmi som sa snažila," kývala hlavou, ,,ale nemá to zmysel."

4.ODSEKY

Zo štýlotvorných prostriedkov má veľa autorov ťažkosti s odsekmi (čes. odstavcami). Odsek sa voľakedy pokladal za interpunkčné znamienko - za jeho úlohu sa považovalo len to, že má iba graficky členiť text. Teda sa na odsek pozeralo len ako na formálny prostriedok. Odsek je však bilaterálna jednotka (Mistrík) - má obsah aj formu.

Vo všeobecnosti platí: Jeden motív (motivačný celok) = jeden odsek. Teda jedna akcia = jeden odsek. V praxi to znamená, napr. pri priamej reči, že jeden hovoriaci vysloví svoju reč a urobí k tomu prislúchajúce veci v jednom odseku. Akonáhle zareaguje iná postava, presunieme ju do ďalšieho odseku. V prípade, že tá istá postava urobí niečo nečakané alebo akčné, je vhodné zdôrazniť to novým odsekom.

Napríklad: Kerning prižmúril oči. Zľahka, takmer s láskou sa perami dotkol jej krku. „Voniaš ako lesná čistina za letného rána," vydýchol a počkal, kým jej vzrušenie naplnilo žily krvou. Vtedy sa zahryzol.

Krkolomný slovosled alebo nesprávne použitie niektorých výrazov na dobrom dojme nepridá. Tak isto zle pôsobia vulgárne slová na zlom mieste alebo nadbytočné používanie uvádzacích viet k priamej reči.

Opakovanie slov a mien je tiež jedným z problémov, ktoré znehodnocujú text. Ak máte malú slovnú zásobu, zoberte si synonymický slovník. V prípade, že pracujete s textovým editorom, používajte tezaurus. Ak sa váš hrdina volá Ďuro, nehovorte mu Ďuro pri každej príležitosti - využite to, čo ste o ňom už čitateľovi prezradili. Takže z Ďura môže byť o tri riadky nižšie zbojník, inde holobriadok alebo Štiavničan.

Myslím, že to by k tým najhlavnejším radám stačilo. Verím, že Vám pomohli a Vaše poviedky budú o niečo lepšie.

Zdroj: www.fandom.sk


Pro české autory/autorky:

Něco málo k pravopisu a stylistice a pár chyb, které se vyskytují častěji.
1.Přímá řeč, polopřímá řeč, "co si teď ten Harry myslí"
Přímou řeč všichni známe.
Harry řekl: "Hermiono, dej mi opsat úkol z přeměňování."
"Hermiono, dej mi opsat úkol z přeměňování," řekl Harry.
"Hermiono, dej mi opsat úkol z přeměňování!" zařval Harry.
Tři důležitá pravidla: Oznamovací věta v uvozovkách je, pokud za ní následuje řekl Harry, poprosil Harry, nařídil Snape apod., ukončena čárkou, po uvozovkách se píše malé písmeno. Přímou řeč pište vždy s velkým písmenem na začátku, s výjimkou následujícího případu:
"Hermiono," zaprosil Harry, "dej mi opsat úkol." Tady jsem prostě vložila zaprosil Harry do přímé řeči, proto jsem dej napsala s malým písmenem.
Pokud si nejsem jistá, začnu otravovat češtinářsky zdatnějšího beta readera/rku, maminku, tatínka, sousedovic Aminu a Pravidla českého pravopisu.

Polopřímou řeč známe taky, jen jste nevěděli, že "ahá, tam tomu" se tak vznešeně říká.
Uvedu příklad: Harry řekl Hermioně, že se nemá ničeho bát, protože nikomu neřekne, že mu dala opsat úkol. Jedna poznámka: Když používáte polopřímou řeč, nezapomeňte, že píšete souvětí s vedlejší větou (Harry řekl koho, co - vv předmětná), a proto nezapomeňte na čárky.

"Co si teď ten Harry myslí?" aneb jak nechat nahlédnout čtenáře do hlav vašich postav.
Pokud píšete v první osobě, pak to je jednoduché. Uvedu příklad:
Když jsem šel s Ronem na večeři, zastavila mě Lenka Láskorádová. "Harry, neletěl kolem muchlorohý chropotal?" Zasmál jsem se. Na muchlorohé chropotaly nevěřím, ale nechtěl jsem jí to říkat.

Tentýž text, ve třetí osobě. Pro přehlednost doporučuji používat obraty jako pomyslel si Harry, proletělo mu hlavou, uvědomil si, v duchu si řekl atd. nebo použít kurzívu.
Když šel Harry s Ronem na večeři, zastavila ho Lenka Láskorádová. "Harry, neletěl kolem muchlorohý chropotal?"
Harry se zasmál a pomyslel si, že na muchlorohé chropotaly nevěří, nechtěl jí ale nic říkat. /
Harry se zasmál. Na muchlorohé chropotaly nevěřím, nechce se mi jí to ale říkat.

2.Stylistika aneb ať to nevypadá, že umíme jen tisíc českých slov
Synonymum znamená slovo téhož významu. Proto není potřeba opakovat pořád dokola jedno slovo, jeden obrat. Například: Hermiona čte knihu. Může ale taky listovat tlustou bichlí, letět očima po řádcích, studovat učebnici Pokročilého přeměňování, obracet strany silného svazku vázaného v kůži... :) Pokud vám dochází fantazie, doporučuju použít Slovník českých synonym (autoři Karel Pala, Jan Všianský, vydalo Nakladatelství Lidové noviny), nebo funkci synonyma ve Wordu. (Napíšete slovo, najedete na něj kurzorem, stisknete pravé tlačítko myši a v menu, které vyskočí, zvolíte synonyma. Není to nejlepší a ne vždy synonyma, která Word nabídne, odpovídají přesně významu, který chcete, ale lepší než drátem do oka.) A pak samozřejmě beta reader :)
Ještě o krátkých větách. Jestliže použiju za sebou čtyři věty o třech, čtyřech slovech, bude to vypadat, že a) chcete každou větu zdůraznit, což ne vždy je účelem, b) koktáte, c) někdo vám ukradl čárky. Doporučuji číst nahlas. Pak zjistíte, že:
Venku hustě pršelo. Harry šel po cestě. Ta cesta byla úplně bahnitá. No. To zní... ehé... divně, ne? Mám na mysli něco, čemu se říká rytmus. Tady to asi není úplně ono, co?
Už několik hodin hustě pršelo a cesta, kterou se Harry vydal, byla samé bláto. A teď? Někdy vám prostě nezbyde nic jiného, než to překopat.
Ukazovací zájmena a svůj. Šetřete s nimi. Není nutné mít v každé větě to třikrát. Pokud píšete, že Remus vstal, vzal svůj kabát a svou hůlku si zastrčil do kapsy, pak buď chcete zdůraznit, že neukradl ani hůlku, ani kabát nikomu jinému, nebo jste použili svůj dvakrát zbytečně. Jestliže v místnosti nikdo další není, pak je jasné, že hůlka i kabát byly jeho.

3.Pár dalších poznámek:
Názvy předmětů se v českém překladu píšou s malým písmenem na začátku.
Správně je výjimka.
Čárka před spojkou a se píše, pokud je použita ve významu jiném než slučovacím a před a neboť, a vždyť, a totiž.
Skloňování zájmena já. Tvary mě jsou pouze ve druhém a čtvrtém pádě. (Pomáhá srovnání se zájmenem ty: tě-mě, tobě-mně.)
Psaní y/i. Y se píše, pokud mluvíte o ženách/dívkách nebo je podmět neživotný. (Takže hrady stálY na kopci, i když je TEN hrad.) I se píše, pokud je podmět životný, mluvíte o skupině mužů, nebo o skupině žen, kde je aspoň jeden muž.
Pozor na logické nesrovnalosti. Pokud má Hermiona rande v osm hodin večer na vrcholu astronomické věže a v sedm hodin padesát osm minut se ještě načesává u sebe v ložnici, pravděpodobně to nestihne;)
Žádný učený z nebe nespadl a když se zeptáte, pokud si nejste jistí, ostuda to není. :)

Další pravidla a rady pro psaní FF najdete na adrese:
http://sosaci.net